Keď som sa nasťahoval na kolej v Prahe, tak som bol celý bez seba. Tešil som sa zo samostatnosti a z toho že som nad sebou nemal žiadnu kontrolu. Jedného krásneho dňa som sa vydal do kuchyne, niečo si ukuchtiť. Tak si pekne kuchtím (myslím že som si vtedy zohrieval rezne z domu, ale to nieje podstatné) a zrazu vidím niečo sa pohybovať po kuchynskej linke. Bolo to malé, a dosť rýchle, tak som nezistil čo to je. Na druhý deň sa to opakovalo. Po nejakom čase som zistil, že sú to šváby. Boli stále väčšie a väčšie. Čoraz viac sa stavali súčasťou našej veľkej rodiny. (alebo to bolo opačne, že my sme sa stávali členmi ich ešte väčšej rodiny). Vždy keď som išiel v noci na WC, tak sme sa spolu stretávali. Keď som zapálil svetlo, tak oni zo slušnosti ušli pod nejaký tieň. (najlepšie bolo sledovať, ako utekali pod tieňom noža). No ale o čo vlastne išlo? Vždy do troch sekúnd boli preč a človek mal zasa čistú linku. Po istom čase ale začali tí najstarší vymierať a začala sa rodiť nová generácia.. Ale čo si oni dovoľujú, to už je vrchol. Party mávajú nie len v noci, ale už aj cez deň. Už ani špinavé riady sa im nechce objedať, aby nám ich vyčistili. Dokonca už ani do jedla nepadajú. A najhoršie je, že sa už skoro ničoho neboja. To predsa už nieje ono. Ale musíme dúfať, že sa poučia a silná rana sirupu im ukáže ten správny smer. Tak ja zasa idem žúrovať tentokrát s iným hmyzom, pravdepodobne s malými muškami.......
11. mar 2005 o 11:41
Páči sa: 0x
Prečítané: 1 690x
O tom, ako tá mladá generácia už nieje to, čo bývalo...
Ak si spomeniem, na starú generáciu, ktorá vedela, čo si môže dovoliť a teraz vidím tu novú, tak mi ide až mráz po chrbte. To čo si dovoľujú sa už nedá zniesť...
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(10)