Viem je to trochu čudná asociácia, ale nie až taká prekvapujúca. Prečo práve na čas? V tom momente som nemal žiadnu minulosť, budúcnosť tiež ešte nebola. A prítomnosť? Čo to vlastne je? Je to okamih medzi budúcnosťou, ktorá ešte nieje, a minulosťou, ktorá nemusí vôbec existovať a môže byt iba podvrh (napríklad ak by mi "niekto" v čase môjho výpadku pamäte dal do hlavy iné spomienky nemal by som na to ako prísť..). Tak vlastne ani prítomnosť neexistuje a potom neexistuje ani čas. .. Ale v čom potom žijeme? Naše vedomie potom vlastne neexistuje tiež? Plavíme sa potom asi nie v časopriestore, ale iba v priestore a čas je iba náš výmysel aby sme vedeli vysvetliť niektoré veci (ako je starnutie, umieranie...). Je to čudné, ale podľa mňa je na tom niečo pravdy.
Ale "O všetkom sa dá pochybovať, iba o tom, že pochybujem sa pochybovať nedá, a keďže pochybovanie sa uskutočňuje v mysli, nedá sa pochybovať že myslím.. Myslím teda som" Tak prečo nepochybovať o všetkom (-: