Cestovanie do budúcnosti

Autor: Matej Hrinčár | 24.1.2005 o 17:56 | Karma článku: 3,43 | Prečítané:  1443x

Väčšina z nás už určíte počula o paradoxe dvojčiat. Jeden z bratov ostane na zemi a druhý odletí raketou na pár rokov preč od Zeme. Keď sa vráti tak bude mladší. Ak sa na to pozrieme z globálneho hľadiska je to vlastne cestovanie do budúcnosti. Tak nasadnime na raketu a poďme sa pozrieť ak to v budúcnosti bude vyzerať.

Už pri štarte ma zatlačilo zrýchlenie do sedadla. Nepríjemný pocit ma opustil v momente keď sa zapli systémy pre podporu umelého spánku. Po niekoľkých rokoch ( mne sa to zdalo ako by prešla iba jedna noc ) som sa zobudil a palubný počítač mi hlasí že sa opäť blížime na Zem.

Pozrel som sa z okna na moju rodnú planétu. Vyzerala normálne. Ako by to bolo len teraz co som odišiel. Potreboval som sa osviežiť. V zrkadle vidím akého si týpka. Som to ja. Trochu starší. Asi tak o 10 rokov. Naťukám do počítača
$System['hrinm']:# GET DATE
$System['hrinm']:# dnes je : 21.12.2099

Dnes sú moje narodeniny. Mám 115 rokov :). S dobrou náladou som sa pripravoval na pristatie na letisku v Poprade.

Už keď sme klesali do atmosféry mi bolo niečo divné. Obsah uhličitanov najmä CO2 bol nejako vysoký. Tiež obsah rádioaktívnych prvkov stagnoval na hranici únosnosti. Musím povedať že ma to dosť vyľakalo. Čo ak ľudstvo postihla jadrová katastrofa a ja som jediný človek čo prežil. No nelámal som si s tým hlavu. Pristatie netrvalo veľmi dlho. Na pristávacej dráhe nebolo ani jedno lietadlo. To mi vôbec nebolo čudné pretože letisko v Poprade sa už dlhú dobu nevyužívalo na plno.

Vystúpil som z lode. Vzduch bol trochu ťažký, ale dýchateľný. Aj teplota bola o čosi vyššia na toto ročné obdobie. Hneď som sa pozrel na Tatry (či ich už dali do poriadku (veď na to mali už dosť času)). Na moje počudovanie tam už nerástli ihličnany ale nejaké duby alebo buky. Z tej diaľky sa to nedalo rozoznať. Rozhliadol som sa. V diaľke som videl malé mestečko. Asi to bol Poprad.

Stlačil som červené tlačidlo na pravom boku lodi. Otvorili sa malé dvere a vykĺza moja babeta. Nasadol som a vydal sa smerom k mestu.

Keď som prechádzal sídliskami až ma mrazilo po celom tele. Bolo to ako mesto duchov. Nikde nikto. Ani živej duše. Zrazu sa ale niečo ozvalo. Išlo to zo západu. Bolo to ako kvílenie. Ako kvílenie tisícov umierajúcich ľudí. Zasa sa ma zmocnila hrôza. Ale čo už. Moja zvedavá povaha mi to nedala. Tak som sa vydal do centra mesta.

Na moje počudovanie to nebolo kvílenie umierajúcich ale ohňostroj oslavujúci začiatok nového roka. Za tých sto rokov čo som bol preč sa vplyvom prechodu niekoľkých veľkých komiet rotácia zeme okolo slnka zrýchlila.

Od budúcnosti som síce čakal niečo iné. Napr. špičkové počítače, umelú inteligenciu a iné technické vymoženosti. Ale teraz sa idem zabávať a osláviť moje narodeniny spolu s príchodom nového roka. Na skúmanie techniky mi isto ostane čas aj inokedy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Ako narastú platy vo Volkswagene a čo s obednou pauzou

Finálna dohoda je pri tretej tarifnej triede vyššia.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

Kto súťažil s Agentúrou Evka.


Už ste čítali?